Marián Bodnárik
Odkiaľ sa berie zlo?
So zlom sme sa stretli už ako malé deti pri čítaní rozprávok.
Otec 3 detí. Turista. Bicyklový fanatik. Neplánuj, ži. Punk is Dad. Zoznam autorových rubrík: HUDBA : Recenzie albumov, HARDWARE: Optické disky, TECHNIKA: Internet, ZAMYSLENIA
Nikdy nič nestíha, stále mešká. Ak niekam príde, tvári sa strašne dôležito, ako keby na neho čakal celý vesmír. Často používa: „Sorry, mám toho veľa.„
Začnem úryvkom z Malého Princa: Dospelí majú záľubu v číslach. Keď im rozprávate o nejakom novom priateľovi, nikdy sa vás nespýtajú na podstatné veci. Nikdy vám nepovedie: „Aký má hlas?“ „Ako sa najradšej zabáva?“ „Zbiera motýle?“
Cestou autobusom som si vypočul rozhovor: „Dobrý, pani Mihoková, ako sa máme?“ „Ale viete pani Petrušková, nič nové.“ „A vy ako?“ „Ale nič, no poznáte moju susedu, tú Novákovú, neverili by ste, čo za zberbu z jej detí vyrástlo.“ „Navláčili si bandu z celého sídliska a schádzajú sa pred naším blokom, nadávajú, kričia, no človek si nemôže ani pospať po celodennej práci.“ „Vážne, a kde to vlastne robíte, pani Mihoková?“ „Ale, upratujem na jednej priemyslovke.“
24.3.2008, 16:40 poobede. Mozzila Thuderbird hlási novú poštu. Nedočkavo sa preklikávam k novej pošte dúfajúc, že si na mňa po dlhšej dobe niekto spomenul... Pozerám odosielateľa a tam sa na mňa usmieva security.slsp@slsp.sk, no nič, pozriem aspoň akými výhodami ma opäť zahrnie moja banka...
Po jedenástich rokoch trio z Bristolu pod názvom Portishead vydáva svoj tretí album s názvom Third. Ani sami Portishead už neverili, že sa im podarí dať znova dokopy a vrátiť sa na scénu trip-hopu. Mnohí pripisujú túto tvorivú odmlku vonkajšiemu tlaku pri nahrávaní predchádzajúceho albumu Portishead. Album Third sa síce znova nesie v melancholickej nálade, no po hudobnej stránke vznikal v najväčšej pohode a aj preto tento album naberá na kvalite skladieb.
Pri nákupe v nemenovanom hypermarkete Tesco, som si „nechtiac“ vypočul rozhovor dvoch mladých ľudí. Nakupovali prázdne DVD média. Nevedeli sa zhodnúť pri výbere, jeden odporúčal DVD+R a naopak ten druhý DVD-R. Dlho sa hádali, ale ani jeden z nich neponúkol tomu druhému rozumný argument, prečo práve toto médium je lepšie. No a práve preto som sa rozhodol pre tých, ktorí v tom ešte stále nemajú jasno ponúknuť vysvetlenie.
Po velmi uspesnom albume Kid A (2000) prichadza dalsi album od tejto elektronicko-rockovej skupiny s nazvom Amnesiac. Takisto ako pri Kid A vyuzivaju elektronicke beaty a sample, ktore kombinuju s rockom.
Su dva dovody preco si zohnat tento album. Ten prvy - poculi ste jeden z trojice vypalovaciek Firestarter, Breathe, Smack My Bitch Up a prisli ste Prodigy na chut. Druhy - oblubili ste si ich predosly material nabity originalnou tvrdou tanecnou hudbou. No Prodigy uz nehraju svoju typicku instumentalnu hudbu, ako tomu bolo na starych albumoch. Vacsina skladieb je spievanych ci uz pozvanymi hostami alebo clenmi skupiny (Maxim a Keith) a aby sa v nich spev nestracal, hudba bola zjednodusena, co povazujem za jedinne negativum. Ale teraz k samotnemu albumu.
Po dvoch rokoch tu mame dalsi album od tohto brazilskeho deejaya. Tento album sa vsak uz trochu odlisuje od predchadzajucich dvoch. Je v nom viac hyper-jazzu, tvrdsich rytmov a scenickych tonov. Ak sa zapocuvate do tejto hudby, budete sa citit ako v hustom dazdi elektroniky. Nemozem si pomoct, ale cim dalej, tym sa mi zdaju Amonove albumy lepsie.
V devatdesiatych rokoch nastala explozia beat hudby. Londynskym Ninja Tunes sa to len tak prasilo elektronickou hudbou. Svetlo sveta uzreli albumy od interpretov ako DJ Food, Coldcut, Funky Porcini a ine. Vyzivali sa az v skodlivych efektoch trip-hopu, ci v pomalych vnemovych downtempo melodiach. No na vacsinu ludi to posobilo zastaralo, nie zeby to boli nekvalitne kusky, chceli len pocut nieco nove. A tak sa na elektronickej scene objavil chlapik nazyvany Amon Tobin...