Album otvára skladba 'Silence'. Na začiatku nás uvíta hlas chlapíka, ktorý niečo zamelie portugalčinou. Neskôr sa pripájajú temné rolujúce beaty s hrozivou melódiou, ktoré veľmi pripomínajú tvorbu 'Massice Attack'. V druhej minúte nastupuje Beth Gibbons so svojim nenahraditeľným jemne-temným hlasom. Skladba je ukončená brutálnym spôsobom, bez akéhokoľvek doznievania, proste sek... Druhou skladbou na albume je 'Hunter'. Ide o pomalý trip-hopový kúsok podaný s ľahkosťou, na akú sme pri Portishead zvyknutý.'Nylon Smile' na trojke je nápadný pre tvorbu islandskej speváčky Björk. Domorodé beaty, jemná gitarová linka a Bethine žalostné vokály zaváňajúce niečim tajuplným dodávajú skladbe nádych nadprirodzenosti. Nasleduje veľmi vydarená skladba 'The Rip' doprevádzaná akustickou gitarou a neskôr aj jednoduchou melódiou. Napriek názvu pesničky Bethin hravý hlas pôsobí v tejto skladbe skôr upokojúco ako trhavo. Piatou skladbou v poradí je 'Plastic'. Tvrdé beaty pripomínajúce zvuk helikoptéry, jemný Bethin spev a náhle striedanie tichých a hlučných pasáži robia tento song vzrušujúcim. Ďalšou skladbou v poradí je 'We Carry On'. Znova v nej cítiť prvky Björk. Masívny basový hukot spojený s až násilným zvukom keyboardu, ostro znejúce prerušované bicie a opakujúci sa riff elektrickej gitary robia z tohto songu industriálny kúsok. Po tejto tvrdej skladbe nastupuje krátky bluesový song 'Deep Water'. Je takým jemným nenúteným predelom tejto temnej kompilácie a zároveň prípravou na nasledujúci singel 'Machine Gun'. Počas celej skladby sa opakujú tvrdé distortnuté bicie pripomínajúce streľbu.Dunivý podmaz a naliehavý spev Beth posúvajú tento song na špičku medzi songy z diele Portishead. Deviatku na albume dostala skladba 'Small'. Začína tichou pasážou kde sú Bethine jemné vokály doprevádzané akustickou gitarou. Neskôr song naberá na otáčkach a pripája sa nádherná a pritom jednoduchá melódia organu a reálne bicie. Táto časť veľmi pripomína tvorbu Deep Purple zo 70tych rokov. 'Magic Doors' na desiatke začína nepríjemným pulzujúcim tónom. A potom to začína... Prenikavá melódia, občasné tóny piana, priliehavé bicie, efekty a to všetko dotvárané sentimentálnym spevom Beth poukazujú na genialitu Portishead.Naozaj vydarený psychedelický trip-hopový kúsok. Album uzatvára temne ladená skladba 'Threads'. Opakujúce sa brnkanie na akustickej gitare neskôr pritvrdené distornutou elektrikou, strašidelné efekty a temné vokály pomaly ustupujúce do ticha pôsobia hrôzostrašne. Skladba končí temným výstražným signálom, ktorý nikto nikdy nezačuje... Verdikt: Pre skupinu, ktorá sa po dlhšom čase rozhodne vrátiť na scénu, môže jej nový album pre poslucháčov dopadnúť buď veľmi dobre alebo veľmi zle. Myslím, že v prípade Portishead to bol dobrý krok... Pre mňa je tento album nenásilnou dávkou trip-hopu plného melanchólie a smútku, ktorý spolu s nezameniteľným vokálom Beth Gibbons, dodáva do kultu Bristol Music nový rozmer... |
|
|